Streda, 20. september, 2017 | Meniny má Ľuboslav(a)
Pridajte si svoje mesto

Hrad na Peťuši slúžil najmenej sto rokov

Obrovský kráter uprostred hradu je pozostatkom cisterny, ktorá slúžila na zachytávanie dažďovej vody.

ZVOLEN. Je to už takmer zabudnutý hrad z vrcholného stredoveku. Hoci z neho nezostalo takmer nič, turisti si k jeho torzám cestu našli. Chodník k nemu je permanentne vyšliapaný, čo dokazuje, že k nemu nepretržite chodievajú.  

Hrad sa nachádza v hustom lesnom poraste na temene menšieho kopca nad ľavým brehom rieky Hron približne päť kilometrov od Zvolena. Polohou však už spadá do katastrálneho územie obce Ostrá Lúka. 

Kto hrad vybudoval, respektíve komu patril, odborníci nevedia. „O lokalite nie je k dispozícii žiadny písomný prameň. Hrad bol možno súčasťou ostrolúckeho panstva a vybudovať ho dal niektorý zo šľachticov z rodu Ostrolúckych,“ hovorí archeológ Ján Beljak zo zvolenského pracoviska Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied. 

„Rodina Ostrolúckych zastávala takmer vždy významné funkcie vo vedení Zvolenskej župy, patrili im viaceré dediny a vlastnili majetky aj v Nitrianskej stolici, aj na ďalšom území Uhorska. Je preto pravdepodobné, že tento šľachtický rod dal vybudovať aj vlastné opevnené sídlo v blízkosti a vo vizuálnom kontakte s vtedajším kráľovským komitátnym hradom na dnešnom Pustom hrade pri Zvolene,“ ozrejmuje. 

Z hradu Peťuša je výhľad na západnú časť tzv. Dončovho hradu na hornej časti Pustého hradu. Vzdušnou čiarou sú to približne dva kilometre.

Prvé predstavy

Cez Ostrú Lúku viedla v stredoveku obchodná cesta a od roku 1393 tu bola zriadená mýtna stanica. Prvá písomná zmienka o obci Ostrá Lúka je z roku 1332, keď sa spomína v pápežskom zozname daňovníkov ako Stoluca. 

„Z poznatkov, ktoré sme doteraz získali, si môžeme utvoriť prvú predstavu o budovaní a následnom využívaní hradu Peťuša. Vybudovaný bol zrejme koncom 13. storočia a jeho rozkvet nastal v priebehu 14. storočia. Archeologický materiál ukazuje na približne 100- až 150-ročné trvanie objektu. Do polovice 15. storočia ho užívatelia opustili a hrad zanikol,“ ozrejmuje Noémi Beljak Pažinová, vedúca archeologického výskumu na hrade Peťuša.

Od roku 2011 sa na hrade každú letnú sezónu sústreďujú výskumné aktivity Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV.

Za päť výskumných sezón preskúmali plochu veľkú takmer 100 metrov štvorcových. 

Mylne Matčin zámok

Prvý krátky výskum tu robil archeológ Václav Hanuliak, s ktorého menom sa spája dlhoročný moderný archeologický výskum na Pustom hrade. Hanuliak hrad mylne označil chotárnym názvom Matčin zámok (táto poloha je lokalizovaná južne od Pustého hradu, nie pri Peťuši), jeho výstavbu spájal s pôsobením Jána Jiskru a jeho vojsk vo Zvolene okolo polovice 15. storočia.

Súčasné pomenovanie vychádza z označenia blízkej polohy Peťuša, ktorá je vyznačená na základných topografických i turistických mapách.

 „Veľa tu z hradu nezostalo,“ hovorí Pažinová, vedúca Katedry archeológie na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.

„Čitateľný je iba podľa zdeštruovaného kamenného opevnenia dodnes viditeľného v teréne. Zo severnej strany je chránený prudkým zrázom a riekou Hron. Obranu v tejto časti znásobovala zrejme priekopa, ktorú v súčasnosti indikuje asi dvadsať metrov dlhá plošina, pred ktorou sú zo severnej strany miestami identifikovateľné kusy kameňov,“ dodáva.

Južnú až juhovýchodnú stranu zabezpečovala do skalného podložia vyhĺbená mohutná obranná priekopa, ktorá aj v súčasnosti dosahuje hĺbku takmer desať metrov.

Nepravidelný oválny tvar

„Samotný hrad má nepravidelný oválny tvar s rozmermi 40 x 20 metrov. Na nádvorí sa nachádza výrazný, do skalného podložia zahĺbený objekt štvorcového pôdorysu s rozmermi 9,5 x 9,5 metra.

Situovaný je v strednej časti areálu. Archeologický výskum v roku 2015 potvrdil, že ide o pozostatok cisterny, ktorá slúžila na zachytávanie dažďovej vody. Vyhĺbená bola do masívu skaly do hĺbky vyše troch metrov,“ objasňuje Pažinová. Priemer cisterny má viac ako dva metre.

Obrovský kráter, ktorý je na jej mieste, vznikol po zániku hradu postupným vytrhávaním a odnášaním kamenného obloženia cisterny. Išlo o kvalitný stavebný materiál, ktorý bol využiteľný aj sekundárne.

Nad zemou

Čo stále vidieť nad zemou, je mohutné kamenné opevnenie, ktoré lokalitu obkolesuje a ešte aj dnes dosahuje na niektorých miestach výšku takmer tri a hrúbku dva metre.  „Kamenný múr bol postavený bežnou stredovekou technikou so zarovnávaním muriva do technologických riadkov. Jeho pôvodnú výšku odhadujeme na minimálne 4 – 5 metrov,“ hovorí Pažinová. 

Kameň na jeho výstavbu pochádzal podľa archeologičky zrejme z bezprostredného okolia, čo dokazujú dodnes viditeľné ťažobné jamy na blízkych terasách situovaných južne od hrádku. Veľkú časť kameňa na murované opevnenie získali stavitelia aj pri hĺbení obrovskej južnej priekopy do andezitového brala.

„Vchod do jadra hradu zatiaľ nevieme lokalizovať. Z terénnych stôp je predpoklad, že prístupová cesta do hradu viedla zo severu, na jednotlivých terasách sa kľukatila a k hradu sa dostala pozdĺž západnej alebo východnej hradby. Tu sa mohla nachádzať vstupná brána, jej zvyšky sme ešte neobjavili,“ ozrejmuje Pažinová. 

Archeologické nálezy

Hrad Peťuša je bohatý na archeologické nálezy. Počas výskumných sezón od roku 2011 tu objavili takmer 20-tisíc rôznorodých fragmentov z keramiky, kovu, ale tiež zvieracie kosti, ktoré vypovedajú o dobe osídlenia hradu aj o rôznych aktivitách, ktoré sa v areáli odohrávali.

„Z hradu pochádza aj jedna minca. Je to napodobenina denára kráľovnej Márie z Anjou, ktorého originály boli razené v roku 1383. Na oboch stranách mince sa nachádza kráľovská koruna a na reverze dokonca nápis Regine vngarie,“ ozrejmuje Pažinová.

V areáli sa nachádza aj veľké množstvo militárií, ktoré naznačujú, že na hrade sídlila stála posádka, ktorá chránila nielen hrad, ale mohla mať aj strážnu funkciu pri vstupe do Zvolenskej kotliny zo západu a pri brode cez rieku Hron. Ten dokladujú historické pramene v neďalekej vzdialenosti od hradu.

 

Ďalšie články z témy Archeológia

Pozrite si tiež články z hlavnej témy Archeológia  na tech.sme.sk

  1. V Bzovíku vzniká jedna z najväčších mliečnych fariem v strednej Európe 1 057
  2. H. Nemce, Očová a Látky vyškolili súperov, líder I. triedy stále neinkasoval gól! 355
  3. Zvolenská SAD zvýši platy vybraným zamestnancom 243
  4. Škôlka, v ktorej rozhodujú deti 149
  5. Tretí najpočetnejší sú Rómovia 134
  6. Do školy v Dobrej Nive polovica žiakov dochádza 134
  7. S kultúrnym a prírodným dedičstvom sa máme podeliť s ostatnými 121
  8. Víťazstvá zaznamenali len dvaja piatoligisti, Krupina a Lieskovec 93
  9. Centrum zdravotníckych informácií má pobočku vo Zvolene 89
  10. V Lešti cvičili elitné protiteroristické jednotky Foto 89

Najčítanejšie správy

Zvolen

V Bzovíku vzniká jedna z najväčších mliečnych fariem v strednej Európe

Surové kravské mlieko bude primárne smerovať na domáci trh.

H. Nemce, Očová a Látky vyškolili súperov, líder I. triedy stále neinkasoval gól!

V druhej triede sú bez prehry už len dve mužstvá – Ostrá Lúka a rezerva Dudiniec.

Zvolenská SAD zvýši platy vybraným zamestnancom

Platy o šesť percent im zvýšia so spätnou platnosťou.

Škôlka, v ktorej rozhodujú deti

Atmosféra je celkom odlišná od tradičnej škôlky.

Tretí najpočetnejší sú Rómovia

Národnosť si uvádzame podľa vlastného presvedčenia.

Blízke regióny

Novú autobusovú stanicu budeme oslavovať tri dni. Pozrite si kompletný program

Na stanici bude mať po prvý raz v histórii svoje miesto aj mestská hromadná doprava.

Hasiči z viacerých miest hasili prístavbu rodinného domu

Profesionálom zo Žiaru, Novej Bane a Zvolena pomohli zvládnuť plamene aj dobrovoľní hasiči.

Poznáme kandidátov na poslancov BBSK v okrese Žiar nad Hronom

Pozrite sa, kto sa uchádza o poslanecký mandát v Banskobystrickom samosprávnom kraji.

Voľby do VÚC 2017 Banská Štiavnica: Zoznam kandidatov na poslancov BBSK

Kto sa pobije o jediné miesto pre okres Banská Štiavnica v zastupiteľstve Banskobystrického samosprávneho kraja?

Všetky správy

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

Minúta po minúte: Maria odstavila Portoriko od elektriny, zoslabla o stupeň

Príroda opäť vyčíňa, Mexiko zasiahlo ďalšie zemetrasenie.

Saganov debut na MS: žalúdočné problémy a hnev

Petra Sagana čakajú už ôsme majstrovstvá sveta. Pozrite, ako sa mu darilo na tých predchádzajúcich.

Návrat Ščurka z basy k hokeju: vražda, klamstvá aj podozrenie z korupcie

Pôvodne mu hrozilo až 20 rokov. Prečo dostal hokejista Ščurko za brutálnu vraždu rozhodcu Mareka Liptaja len mierny trest.

Kam vyraziť