Článok pokračuje pod video reklamou
ZVOLEN. Výskum na Pustom hrade v uplynulej sezóne označujú archeológovia za jeden z technicky najnáročnejších na Slovensku.
Pustili sa totiž do výskumu a záchrany cisterny v hornej časti hradného komplexu, ktorá je s pôdorysom 7 × 7 metrov a 10-metrovou hĺbkou najväčšou známou stredovekou zásobárňou vody na území Slovenska. Po dno cisterny im zostávali dva metre nánosov, čo predstavovalo 103 kubíkov vodou nasiaknutej zeme.
Vodu, ktorá sa v cisterne kumulovala, takmer v týždenných intervaloch odčerpávali čerpadlom a všetky nálezy zo skúmaného priestoru vyťahovali na úroveň nádvoria do výšky 8 – 10 metrov. To všetko pomocou dreveného kladkostroja, ktorý ručne naraz obsluhovali štyria ľudia.
Šéf archeológov Ján Beljak už v minulosti označil cisternu z hľadiska archeologických nálezov za perlu Pustého hradu, a nemýlil sa.
Meče, mincové kotúčiky aj denáre
Výskum hradnej cisterny vlani kompletne ukončili. K výnimočným nálezom patria organické predmety z kože a textilu a tiež časti drevených vedier, ktoré sa zachovali vďaka stabilnej vodnej hladine v cisterne.
„Unikátne sú dva takmer celé stredoveké drevené meče, ktoré sa používali na tréning. Ich dĺžka zodpovedá klasickým kovovým mečom a majú naznačenú dokonca aj krvnú ryhu,“ ozrejmuje Beljak z Archeologického ústavu SAV v Nitre.
„Mimoriadne zaujímavé sú zvyšky viac ako 700-ročných drevených konštrukcií, ktoré sú svedectvom remeselnej zručnosti majstrov v období stredoveku. Použili unikátne technické riešenie zvádzania dažďovej vody pomocou hlinených a kamenných potrubí a žľabov.“
Výnimočný bol aj nález kompletne zachovaného kratšieho železného meča s kostenou rukoväťou zo 14. storočia či zachovaná gotická ostroha pozostávajúca z dvoch ramien, ktoré obkolesovali nohu jazdca. Nečakané boli podľa Beljaka mincové kotúčiky slúžiace na razbu a strieborné denáre datované do druhej polovice 13. a prelomu 13. – 14. storočia.
Falošné aj pravé mince
Po staršom náleze väčšieho množstva falošných mincí z prelomu 13. – 14. storočia, viedenských fenigov Přemysla Otakara II (1251 – 1276) a Albrechta I. (1282 – 1298) v priestore bašty na Hornom hrade, a 71 strieborných plieškov (polotovarov k výrobe mincí) v priestore Dončovho hradu je činnosť peňazokazcov priamo na hrade podľa Beljaka nespochybniteľná.
Falšovanie bolo s veľkou pravdepodobnosťou vykonávané pod „patronátom“ silného feudála.
„Samozrejme, z hradu pochádzajú aj pravé mince. Veľkým úspechom sú preto nálezy mincí posledných arpádovských kráľov z Dolného hradu: dva denáre Ondreja III. a jeden sobášny denár Ladislava IV. Mince oboch panovníkov sú vzácne nielen na Slovensku, ale aj vo zvyšných častiach bývalého Uhorska,“ dodáva Beljak.
Vedeli ste?
Kultové poslanie miesta
Význam hradného vrchu v dobe bronzovej presvedčivo dokladá predovšetkým hromadný nález bronzových predmetov pilinskej kultúry. Objavili ho v roku 1944 pri kopaní zákopov pod skalou v hĺbke asi osem metrov. Po nájdení bol poklad pravdepodobne rozdelený na niekoľko častí, ich vlastníctvo priznali viacerí.
Skala, pod ktorou sa nálezy našli, sa vzhľadom a štruktúrou líši od ostatných brál na svahu hradného vrchu. Svoju úlohu mohlo preto hrať aj kultové poslanie miesta položeného presne nad sútokom Hrona a Slatiny.
Ďalší poklad pozostávajúci z mečov a hrivien objavili v lokalite Haputka na severnom úpätí Pustého hradu. Aj tieto nálezy nasvedčujú, že osídlenie v dobe bronzovej vo Zvolene mohlo súvisieť s aktivitou metalurgických centier a diaľkovými cestami.
