Zvolenská Slatina – Televízie ponúkajú rôzne súťaže. Niektoré sú skúškou vedomostí, iné sa zameriavajú na šikovnosť súťažiacich. Janku Kubincovú zo Zvolenskej Slatiny zaujala Hodina pravdy. „Našli sme číslo na teletexte, zavolala som tam, povedala som všetko, čo od nás požadovali,“ hovorí nám o začiatkoch cesty, na ktorej konci bola novučičká Škoda Fabia. „Potom sme čakali vari pol roka. Už sme na to skoro zabudli, keď prišiel list. Žiadali od nás ďalšie informácie o našich povahových vlastnostiach, či sme zdatní fyzicky, po vedomostnej stránke, pýtali sa aj na deti. Vraj sa nám ozvú do piatich dní, ak nie, budú nás mať v databáze.“ Ubehli ďalšie tri mesiace a manželia Róbert a Janka Kubincovci si už mysleli, že neprešli výberovým sitom. Vtedy zazvonil telefón. „Spýtali sa ma, či ešte máme záujem. Samozrejme, že áno. Prišiel k nám režisér s producentom. Asi sme sa im zapáčili.“
Víťazná rodina Kubincovcov (chýba syn Tomáš) zo Zv. Slatiny. Foto: ms
Prednosť dali skúške šikovnosti
Potom sa vo Zvolenskej Slatine objavil televízny štáb aj s moderátorkou Ivetou Malachovskou. „Pôvodne sme uvažovali nad vedomostnou úlohou,“ hovorí Janka Kubincová, ktorá je na materskej dovolenke. „Po porade s režisérom sme však dali prednosť skúške šikovnosti. Nechali nám na sedem dní pult so zapichnutými desiatimi ihlami, do ktorých som mala jednou rukou v limite 90 sekúnd navliecť niť. Zvládla som to už na druhý deň. Manželovi sa to nedarilo a naviac je veľký trémista. Ja som tiež mala trému, ale pociťujem ju niekde v hrudi, netrasú sa mi pritom ruky.“
... a prišla Hodina pravdy
Po týždni im tréningový pult zobrali a o ďalšie štyri dni cestovali do Bratislavy. „Natáčalo sa to 17. decembra. Povedali sme si, že nemáme čo stratiť, že by nebolo hanbou, keby som úlohu nesplnila. Bol by to aspoň pekný výlet, predovšetkým pre deti. Pred natáčaním som si to ešte mohla vyskúšať. Aj preto, že pôvodnú bledooranžovú niť vymenili kvôli kamere za čiernu.“ Hoci Janka Kubincová nie je krajčírka, úlohu zvládla. Šikovné ruky vyniesli jej rodine ceny v celkovej hodnote 350 000 Sk. „V tom je Fabia, okná na jednu izbu, deti chceli počítač, Veronika dostala bábiku a Tomáško autíčko. Syn chcel pôvodne také, aby sa na ňom mohol voziť, ale zostalo nám len tisíc korún, takže mu vyšlo len na autíčko na diaľkové ovládanie. Hračky sme dostali hneď, na ostatné ceny čakáme.“
Vymenia starú za novú
Hoci z cien budú zrejme musieť odviesť takmer 70-tisícovú daň, výhra im prišla vhod. „Manžel je živnostník, jazdí na starej, vari dvadsaťpäťročnej dodávke. Aj dnes ráno mal problém ju naštartovať. Teraz sa to zmení,“ žiari šťastím čerstvá výherkyňa. „Milo to prijali aj susedia, gratulujú nám. Je to zvláštny a príjemný pocit, keď na vás na ulici zakričí dieťa: Teta, ja som vás videl v televízore!“
Janka Kubincová prezradila, že Nový Vpred ŽURNÁL sú jediné noviny, ktoré kupujú, že si ich radi prečítajú, ale do našich súťaží sa nezapájajú. Možno nabudúce, aj napriek tomu, že do súťažného koša nemôžme dať auto či podobnú exkluzívnu cenu.
Jozef SLIACKY