Jozef BEDNÁRIK a Ján POHORELEC pri čistení zámku. Foto: cky
Vígľaš – Okolie Vígľašského zámku dostáva novú tvár, po rekonštrukcii vstupnej brány sa blížia ku koncu aj práce na severozápadnej bašte. Najvyšší čas, aby sa niekto pustil aj do zarasteného okolia. „Starosta nám dal za úlohu vyčistiť okolie zámku od krovia. Momentálne sme tu štyria. Cez týždeň sa striedame tri partie,“ hovorí Ondrej Smutný. Stál s pílkou v ruke neďaleko zámockej brány a čakal, kým jeho kolegovia spília neveľký strom. Väčšinu konárov a kríkov pohádzali na kopu. Čo s nimi urobia? „Spálime ich,“ hovorí Ondrej a s úsmevom dodáva: „Donesieme slaninu a budeme ju opekať.“ Okolie zámku za niekoľko rokov spustlo a zarástlo kríkmi, akoby múry ukrývali Šípovú Ruženku. Len princ akosi stále neprichádzal. Nahradili ho až chlapi, ktorí si na malých obecných prácach odrábajú svoju povinnosť. „Nie je pravda, že sa to nikdy nečistilo. Ešte môj otec sem chodil robiť, keď bol na dôchodku. Aj ja som tu robil s „mašinou“, keď nás poslali z PPS-ky. Podpolianske strojárne chceli totiž urobiť na zámku svoje reprezentačné priestory,“ dodáva Ondrej Smutný. Keby vraj neprišla demokracia, tak je zámok dávno zrekonštruovaný. Napriek tomu, že pán Ondrej má ešte dva roky do dôchodku a je nezamestnaný, doslova srší optimizmom. Dokonca je rád, že si čas môže vyplniť prácou okolo zámku. „Keď je človek doma, iba na hlúposti myslí. Aj by som sa zbláznil,“ dodáva. Veď na vysedávanie v krčme nemá peniaze. „Vraj peniaze nie sú všetko? Akože nie! Bez peňazí nemôžete ísť na pivo, nemôžete nastúpiť do autobusu. A teraz nemôžete ani ochorieť,“ hovorí spolovice veselo a spolovice nahnevane.
Milan SUJA
