Eduard Vištiak:
Zaujímajú ma vojenské stroje, zbrane, technika. Na vojenčinu sa veľmi teším, páči sa mi to. Bral by som to aj ako profesionál, hoci je to náročné na fyzičku. Ale všetko sa dá zvládnuť, keď človek chce.
Patrik Čordáš:
Bol som na dni otvorených dverí v kasárňach, aj som si zastrieľal, bola to psina. Na vojnu sa celkom teším. Tých šesť mesiacov sa dá vydržať. Išiel by som aj za profesionála, najmä k vojenskej technike, ktorá ma zaujíma.
Martin:
Ja na vojenčinu nepôjdem, lebo som ročník 89. Verím, že dovtedy bude už profesionálna armáda. Takže som sa narodil v šťastnom roku a na vojnu zrejme už nebudem musieť ísť. Profesionálna služba ma neláka. Zárobok je tam dobrý, ale nebavilo by ma to. Mám iné záujmy.
Martin:
Som narodený v takom ročníku, keď sa už na vojnu nebude musieť ísť. Neviem si predstaviť, že by som tam musel ísť na dva roky, ako to bývalo kedysi. To by bol stratený čas. Aj šesť mesiacov je podľa mňa veľa. Vojenská služba – to nie je nič pre mňa.
Michal Babiak:
Ja sa na vojnu celkom teším, hoci ma to možno nezastihne. Ale ja by som si rád vyskúšal vojenskú techniku. O profesionálnej kariére vojaka som zatiaľ neuvažoval, najprv musím dokončiť školu, potom sa uvidí.
Michal Peťko:
Podľa mňa by sa to malo ďalej rozširovať, nie rušiť, lebo mladí chlapci ani nebudú vedieť, čo to je vojenská služba, čo je to disciplína a nemôžu sa rozhodnúť byť profesionálmi. Najprv by to mali skúsiť aspoň tých šesť mesiacov. Ja som rozmýšľal o vojenskej kariére, rád by som prešiel výcvikom, aby som vedel, čo to so mnou urobí.
Marek Ďurkovič:
Mňa už vojenčina nezastihne a ani nechcem ísť, vôbec ma to neláka, hoci sú takí, ktorých služba zaujíma. Ak budem musieť ísť, tak sa nebude dať nič robiť. Fyzicky to určite zvládnem, lebo hrávam futbal, ale je to strata času a šesť mesiacov – to by bola pre mňa večnosť. Vojnu nemám rád, načo bojovať? Hoci dnes je pokoj, situácia sa môže zmeniť, takže by som to nebral ani za tie peniaze, ktoré sľubujú.
Jozef SLIACKY