Dôchodcovia si môžu okrem pracovného pomeru na dobu určitú alebo neurčitú zarobiť i prostredníctvom pracovného pomeru na kratší pracovný čas. Je to pracovný pomer v kratšom časovom rozsahu ako je klasická týždenná pracovná doba – 40 hodín. Aj v tomto prípade bude pracovník v rovnakom postavení ako ten, kto pracuje na plný úväzok. To znamená, že má nárok na dovolenku, stravovanie, alebo „péenku“. Zamestnávateľ zaňho plní aj odvodovú povinnosť. Zamestnanec pracujúci menej ako 20 hodín týždenne, je v nevýhode. Zamestnávateľ mu môže dať výpoveď aj bez udania dôvodu. Aj z tohto pracovného pomeru zamestnávateľ platí odvody. Dôchodca nemusí nutne pracovať na pracovisku firmy. Pracovné povinnosti môže vykonávať doma, alebo na inom dohodnutom mieste a v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhne. Nevýhodou takéhoto pracovného pomeru je, že pracovník nemá nárok na náhradu mzdy pri dôležitých osobných prekážkach s výnimkou smrti rodinného príslušníka. Nepatrí mu ani mzda za prácu nadčas či vo sviatok. Treťou možnosťou je uzavrieť so zamestnávateľom dohodu o vykonaní práce, ale len v tom prípade, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom a ktorej výkon v pracovnom pomere by bol neúčelný alebo nehospodárny. Dohodu môže zamestnávateľ uzavrieť s pracovníkom len vtedy, ak rozsah práce nepresahuje 300 hodín v kalendárnom roku. Dohoda nedáva pracovníkovi nárok na dovolenku, ani na náhradu mzdy pri prekážkach v práci a zamestnávateľ platí za zamestnanca úrazové poistné vo výške 0,8 percenta zo mzdy.