Čo navštívite v cudzom svete ako prvé? Môže sa aj vám stať, že záchod. „Tie, ktoré sme objavili po príchode do Číny, mi vyrazili dych,“ spomína zoológ Anton Krištín z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene. „Keď som otvoril dvere, predo mnou sa objavilo okolo dvadsať šliapacích záchodov. Bez dvier, otvorených, obsadených. Aj som zabudol, po čo som tam vkročil.“ Slovenských zoológov zaviedla do Číny práca na spoločnom projekte s čínskymi kolegami. „Stretli sme sa na ornitologickom kongrese pred dvoma rokmi. Vtedy sme si povedali, že by bolo dobre porovnať faunu Karpát a východného Tibetu,“ hovorí A. Krištín. A tak bol na svete projekt s odborným názvom „Spoločenstvá vtákov, netopierov a koníkov v Karpatoch a východnom Tibete, ich morfológia, diverzita a medzikontinentálne porovnanie“.
V pralesoch vskutku exotických
Hneď prvá cesta Antona Krištína a jeho kolegu Petra Kaňucha do Číny priniesla niekoľko prekvapení. „Navštívili sme hory na hranici palearktickej a orientálnej oblasti. Nevšedné sú najmä jedľovo-bambusovo-rododendronové pralesy rastúce vo výškach 3 500 až 4 000 metrov nad morom. Rododendrony u nás poznáme len ako kríky v parkoch a arborétach, no tam sú to stromy s hrúbkou kmeňa aj vyše pol metra. Žijú tam vzácne pandy veľké, ktoré sú aj v logu WWF (World Wildlife Found – Svetový fond pre divú prírodu). Samozrejme, že by sme ich radi uvideli na vlastné oči, ale to sa podarí málokomu. Neďaleko stanu sme však našli pomerne čerstvý pandí trus. Aj podľa neho sme spoznali, že hlavnou potravou vzácneho živočícha sú bambusové výhonky. Dych nám vyrazili pestrofarebné vtáky, ktorých žije v Číne až 1 330 druhov, ale aj rôzne druhy netopierov. Priniesli sme štyri exempláre, ktoré môžu byť novými druhmi. Podobne medzi koníkmi máme 25 kusov, ktoré sme zatiaľ nedokázali určiť. Niektoré kobylky tam dorastajú do dĺžky okolo 10 centimetrov, takže keď taký kus trafíte autom, hrozí, že vám rozbije sklo.“
Tréning s paličkami sa oplatil
Čína a jej tibetská časť zvlášť je pre nás exotická krajina, ale život tam nie je exotický a už vôbec nie romantický. Už samotný prístup do hôr po zničených cestách, ktoré sa kľukatia po strmých svahoch, zaútočí na vôľu cestovateľa. Ten sa musí pripraviť aj na exotické jedlá. „Sú neobyčajne pikantné a jedia sa bambusovými paličkami. Doma som trénoval, takže mi to celkom išlo, hoci vychytať z polievky zrnká ryže, alebo si nabrať mastné arašidy, to chce veľa trpezlivosti. Číňania zjedia vari všetko, čo okolo nich rastie a čo sa hýbe. Dlho sme nevedeli, čo za drobné kostičky sa objavujú na večeru v rizote. Až kým sme nevideli odhodené kožky malých hlodavcov – chrčkov. Pri slávnostnej príležitosti sa na stole objaví niekoľko desiatok chodov. Chýbať nemôže zelený čaj bez cukru. Spokojnosť s jedlom dávajú Číňania najavo mľaskaním a grganím a za neslušnosť nepovažujú ani to, ak si hodujúci uľaví iným spôsobom.“
Vraj sa tam pije viac ako na Podpoľaní
Podľa skúseností našich zoológov sa v Číne veľa pije. „Určite viac ako u nás na Podpoľaní. Priam sa pretekajú, kto viac vypije. Pritom ide o silné pálenky z ryže. Pivo však majú celkom dobré. Čína je lacnou krajinou. V meste sa oplatí cestovať taxíkom. Jeden kilometer vyjde asi na päť korún. Klasické čínske tenisky stoja vari 20 Sk. Nosili ich aj naši čínski kolegovia a keď sa im rozmočili, vymenili ich za nové. Zrejme je tam zvyk vyrábať všetko len na jedno použitie, čo im potom komplikuje vývoz, keďže na takýto tovar ťažko môže dať obchodník záruku. Čína sa dnes orientuje na Európu. S portrétmi všemocného Maa sa môžeme stretnúť vari len na najväčšom pekingskom námestí Tian-an-men. Mladí ľudia sa usilujú získať vzdelanie. Zvlášť to platí o dievčatách. Aj my sme mali pridelené ako sprievodkyne študentky, ktoré boli jazykovo zdatné, mali prehľad v prírode, histórii, vedeli nám poradiť pri výbere jedál...“
Číňania spoznávali Karpaty
V rámci výmeny boli v lete čínski zoológovia na Slovensku. Vraj ich nadchla čistota našich miest, dedín, ale aj samotnej prírody. Navštívili Poľanu, Veľkú Fatru, Vysoké Tatry, Poiplie... „Ani sa im nechcelo odísť,“ hovorí Anton Krištín, ktorý so svojím kolegom sú znova v Číne.Tentoraz je ich cieľom pohorie Quin-ling, ktoré sa nachádza asi 350 km na juh od niekoľkomiliónového historického mesta Xi-an.Jozef SLIACKY