Očová, Zv. Slatina, Zvolen – Poľnohospodári hodnotia tohtoročnú úrodu ako nadpriemernú. Podľa slov agronóma Obecného poľnohospodársko-obchodného družstva vo Zvolenskej Slatine Ondreja Ďubeka, takúto úrodu zoberú z polí približne raz za päť rokov. „V priemere sme dosiahli 4,7 tony obilnín z hektára. Nevydarila sa nám len pšenica, ktorá pre nedostatok lepku nevyhovuje potravinárskym účelom,“ konštatoval O. Ďubek. Agronóm Poľnohospodárskeho družstva v Očovej Šimon Škoviera však konštatoval, že napriek tohtoročným výnosom, ktoré boli vyššie približne o jednu tonu z hektára, očakávali viac. „Oklamali nás raže, ozimné jačmene a všetky jariny. Plánovali sme dosiahnuť viac,“ povedal. Príčinou bola podľa jeho slov nepriaznivá jar. Pod Poľanou sa v máji, júni a na Cyrila a Metoda prehnali tri silné búrky, ktoré pováľali plodiny a tie sa nenaplnili zrnom. Najkrajšie obilie, ktoré malo sypať okolo 7 ton, preto horko-ťažko dalo len päť. Keď úroda dozrievala, prišli zase tropické horúčavy a obilie ešte aj zahorelo. „V priemere sme dosiahli 4,5 tony obilia z hektára,“ aj tak pochválil Šimon Škoviera tohtoročné výnosy. Pod Poľanou vraj mali tohto roku aj historické úrodu repky.
Nadpriemerná úroda by teoreticky mala stlačiť ceny obilia, čo by mal v konečnom dôsledku pocítiť na peňaženke aj radový občan hlavne pri nákupe obilninárskych výrobkov. Realita na Slovensku je však iná. Keď sme sa poľnohospodárov opýtali, či svoje produkty predávajú za nižšie ceny, nedostali sme priaznivú odpoveď. Poľnohospodárske družstvo v Očovej spotrebuje svoju produkciu na chov ošípaných a hovädzieho dobytka. „Predávať nemusíme,“ tvrdí Šimon Škoviera a dodáva: „Chceli sme predať len potravinársku raž, ktorej máme približne 400 ton, no mlynári hovoria o nízkych cenách. Skôr sa nám ju oplatí prepáliť na rožovku. Mlynári nám ponúkli 3000 korún za tonu raže, čo je o 25 percent menej ako v predchádzajúcich dvoch rokoch. Povedali nám, že cena nebude taká, ako si my predstavujeme a keď im raž nedáme, vraj aj tak dobre, lebo jej majú dosť.“ Lepšie obišlo poľnohospodárske družstvo vo Zvolenskej Slatine. Jemu sa podarilo raž predať za 4200 korún za tonu, ale ako nám prezradil Ondrej Ďubek, o cene sa tvrdo jednali. Najväčšou hrozbou pre našich poľnohospodárov sú producenti z Maďarska, ktorí majú v tomto roku prebytok 2 milióny ton obilia. Ak ponúknu našim odberateľom nižšie ceny, môžu pokryť dopyt na takmer celom Slovensku.
Predposledným článkom v reťazci sú pekári. Oslovili sme preto aj riaditeľa Zvolenskej veľkopekárne Ondreja Pašku s otázkou, či pri nižších cenách múky v nasledujúcom období zlacnie aj chlieb a pekárenské výrobky. „Chlieb ani náhodou nezlacnie,“ odpovedal nám. „Hoci ceny múky mierne poklesli, v priebehu roka sa viackrát zvýšila cena pohonných hmôt. Okrem toho konečné ceny našich výrobkov upravujú veľkí odberatelia a my ich nemôžeme výraznejšie ovplyvniť.“ Začarovaný kruh našej ekonomiky sa teda uzatvára maržou, ktorú si obchodníci pridajú ku každému tovaru. A tak spotrebiteľ bude musieť napriek všetkému hlbšie siahnuť do peňaženky.
J. Schvarzbacherová
