Zvolen – Ženský volejbal v Senici patrí medzi slovenskú špičku. Pred rokom skončil v slovenskej lige na striebornom stupni, v uplynulej sezóne mu o vlások ušli bronzové medaily. S týmito úspechmi sa spája meno Martina Rašnera, Zvolenčana, ktorý ako aktívny hráč prešiel z juniorského dresu Zvolena do vtedy úspešnej Detvy. „Vo Zvolene ma trénoval pán Tužinský, v Detve som bol dva roky pod výborným trénerom Marcinekom. Ako študent FTVŠ v Bratislave som potom hral za Sláviu UK, no ruplo mi koleno a tak som sa začal vážnejšie zaoberať trénerstvom.“
Zakotvil pri ženách
Osud chcel tak, že sa špecializoval na ženský volejbal, najprv v juniorkách bratislavskej Slávie a Doprastavu, potom prišla ponuka do žilinskej juniorky. „Vtedy bola Žilina majstrom Slovenska, titul sme obhájili a ďalší rok sme boli tretí,“ rekapituluje trénerskú púť Martin Rašner. „Potom som tri roky viedol slovenskú juniorskú reprezentáciu. Odtiaľ viedla moja cesta do Senice, ktorá bola spolu so Sláviou UK na špici slovenského ženského volejbalu.“ So senickými juniorkami získal majstrovský titul, ženy však zvádzali márny boj s bratislavskými vysokoškoláčkami, ba v uplynulej sezóne bola Senica „až“ štvrtá. „Bolo menej financií, preto sme museli veľa hráčok predať. Boli chvíle, keď bolo na palubovke päť junioriek a len jedna skúsenejšia hráčka. Pred sezónou sme boli skromní, chceli sme skončiť do 6. miesta, takže to štvrté bolo vlastne niečo naviac. Teraz sa situácia zlepšila, nastali lepšie časy, máme nového generálneho sponzora, vrátili sa niektoré legionárky, takže uvažujeme opäť zabojovať o titul.“
Ženy treba niekedy v dobrom slova zmysle oklamať
A prečo sa Martin Rašner „upísal“ ženám? „Tak sa vyvíjala moja kariéra,“ hovorí. „Hoci boli aj ponuky od mužských tímov, musím myslieť na to, že sa tým živím.“ A je rozdiel trénovať mužov a ženy? „Ženy sú psychicky labilnejšie, niekedy ich musíte v dobrom slova zmysle oklamať, navnadiť ich, ale na druhej strane musí byť tréner aj dostatočne tvrdý. Medzi chlapmi padnú aj ostrejšie slová, i vulgárne, pri ženách si musíte dávať pozor na jazyk, lebo to berú príliš osobne.“ Žiť medzi ženami môže byť celkom príjemné... Nevyskytne sa občas nejaká žiarlivosť? „Mám šťastie na ženy. V Žiline som mal priateľku – volejbalistku, aj moja priateľka v Senici pracuje vo volejbale, je trénerkou kadetiek, takže vie, o čom to je.“
Keby prišla zo Zvolena zaujímavá ponuka...
Zvolenskí volejbalisti v minulej sezóne príjemne prekvapili. Neláka vás to do rodného mesta pomôcť zvolenskému volejbalu? „Vo Zvolene mám veľa priateľov. Začínal som napríklad s Beskydiarom. Všade vyhlasujem, že nie som Záhorák, ale Zvolenčan. Domov ma to stále ťahá, ale som profesionál, musím myslieť predovšetkým na živobytie. Ale keby v budúcnosti prišla zo Zvolena zaujímavá ponuka, vážne by som nad ňou uvažoval,“ dodá úspešný volejbalový tréner, zvolenský rodák Martin Rašner.
Jozef SLIACKY