Bagristu zavalili kamene!

Zvolen - Ľudský osud je už taký. Nikto nevie, keď ráno odchádza z domu, či sa do svojho bytu a medzi najbližších ešte vráti. Vo štvrtok ráno odišiel 50-ročný Jozef Strigáč z Hriňovej do práce v kameňolome v Sekierskej doline. Jeho úlohou bolo bagrom vyčistiť spodok lomnej steny. „Ja som to čistil včera,“ hovorí jeho kolega. „Najprv som však upratal vrch steny, veď vidíte, ako to tam vyzerá.“ Pohľad hore naozaj vzbudzuje rešpekt. Stena je rozlámaná, niektoré skaly priam visia. „Mali sme z tej steny obavy,“ pridáva sa ďalší z robotníkov. „Ale je tam kameň, ktorý sa dá využiť na dlažbu. Vedenie rozhodlo, že sú to hotové peniaze, len ich pozbierať.“ Teda vybrať dlažobné kamene a poukladať ich na paletu. „Peniaze sú prednejšie ako život! Ja sa na to nemôžem pozerať!“, hodí rukou a odvráti pohľad od bagra. Z jeho zdemolovanej kabíny vyberajú hasiči bezvládne telo.

Čo sa stalo? Z kusých informácií nám vychádza skladačka tragických sekúnd. Pred deviatou prišla tatrovka. Bagrista naložil kameň, vodič sa s nákladom pobral preč, no prešiel iba pár metrov, keď počul za sebou rachot a vzduch nad lomom sa zaplnil prachom. Hneď vedel, že je zle. Pribehol na miesto nešťastia. Nebezpečná stena sa zrútila a zasypala bager. Zavolal záchranku, no kým sa dostali cez lavínu kamenia ku kabíne bagra, Jozefovi Strigáčovi už nebolo pomoci.

„Bol to skúsený bagrista,“ hovoria jeho kolegovia. Ich slová potvrdzuje aj Bohuslav Jelínek, zástupca riaditeľa spoločnosti, ktorá sa zaoberá ťažbou kameňa v Sekieri. „Zatiaľ sa nemôžem vyjadriť k príčine. Všetko dokumentuje polícia a štátny banský úrad. Ide o prvú takúto tragédiu v našej spoločnosti.“ Tú kúpila francúzska firma. „Museli sme pristúpiť na to, aby sme robili šestnástky,“ vravia chlapi. Väčšinou ide o ľudí, ktorí už prežili v lomoch nejeden rok. „Dali nám na výber. Buď súhlasíme s takou zmluvou, alebo môžeme ísť, pričom nás vraj tri roky nezamestnajú v žiadnom kameňolome. A viete, ako je to u nás s robotou,“ hovoria znechutene, zatiaľ čo hasiči končia svoju smutnú robotu. Mŕtveho muža položia na nosidlá, kolegovia na znak poslednej úcty ku kamarátovi skladajú z hlavy čiapky a prilby. Hoci ide o tvrdých chlapov, v očiach sa im zaleskne slza... Jozef Strigáč sa už živý k svojej rodine nevráti. Bola to nešťastná náhoda, alebo niekto porušil bezpečnostné predpisy? „Všetko je v štádiu vyšetrovania,“ povedal nám pred uzávierkou novín Bohuslav Jelínek.

(Podľa policajnej správy, ktorú sme dostali v piatok 16.7., došlo v kameňolome Sekier k smrteľnému pracovnému úrazu Jozefa S. pri zosuve skalnej steny, ktorá zasypala pracovný stroj, ako aj Jozefa S. Lekár konštatoval smrť následkom mnohopočetných poranení viacerých životne dôležitých orgánov, pričom cudzie zavinenie vylúčil).