Medzi čestnými hosťami mal najvýznamnejšie miesto a pustohradní rytieri to aj náležite odmenili. Okrem tradičných darčekov darovali veľvyslancovi Srbska a Čiernej Hory Miroslavovi Kopečnemu fľašu pravej slovenskej hruškovice. Škoda len, že nevydržala dlho. Už o niekoľko minút do nej nechtiac kopol jeden z ďalších hostí a reprezentačné priestory zámku v momente naplnila celkom nereprezentačná vôňa domácej pálenky. „Ale vonia dobre,“ zhodnotil so smútkom v hlase a črepmi v rukách veľvyslanec.
Vo Zvolene bol asi po dvadsiatykrát, v meste má veľa priateľov a známych. O Pustom hrade vie porozprávať viac ako väčšina Zvolenčanov, pozná historické skutočnosti, aj novodobé fakty. „Prepáčte, moja slovenčina nie je dokonalá,“ ospravedlnil sa na začiatku nášho rozhovoru veľvyslanec Miroslav Kopečni. Pochádza z Belehradu a slovenčinu sa začal učiť až na Slovensku. „Na Univerzite Komenského som absolvoval rýchly kurz. Neoplatilo sa to, s mojou slovenčinou je to stále veľmi zlé,“ dodal veľvyslanec.