Článok pokračuje pod video reklamou
Rád chodil do divadla. Inscenácia Bukovčanovej hry Kým kohút nezaspieva (hral v nej Andrej Mojžiš) rozhodla (minimálne v ambíciách) o jeho pracovnom živote. O hereckej kariére sníva mnoho mladých mužov. V prípade Jána Seleckého sa túžba zmenila na realitu. Zo Strednej školy lesníckej si to nasmeroval do Bábkového divadla v Banskej Bystrici, odtiaľ na konzervatórium do Bratislavy. V hre A. Kreta Don a step (v Divadle za rampami v roku 1974) ho uvidel dramaturg zvolenského divadla J. Tréger a ponúkol mu angažmán. Ján Selecký vstúpil priamo medzi herecké osobnosti (Mojžiš, Markovičová, Macho...), ktorých meno rezonovalo na celom Slovensku.
Tridsať rokov na doskách zvolenského divadla nespojil iba s hereckou, ale i s režisérskou prácou. Režíroval v Dúbravách, v Železnej Breznici, Sebechleboch, Babinej, v Novej Bani a mnohých iných dedinách širokého regiónu, no najbližšie mal k súboru v Detve, s ktorým pracoval desať rokov. Práve s týmto tímom získal Pohár Stanislavského i zaradenie súboru do divadelnej „B“ kategórie. Posledné roky tvorí s ochotníckym súborom v Dúbravách.
Tridsať rokov v divadle je dôvodom na oslavu, Ján Selecký mal však dôvod dvojnásobný – 23. mája slávil i životné jubileum – päťdesiatpäťku. Iste je to dôvod i na malú rekapituláciu: zo stotridsiatich postáv na doskách zvolenského divadla mu boli najbližšie tie, ktoré stvárnil v hrách Jeppe z vŕšku od Holberga, Tri v tom od Vostrého a Nevyliečiteľní od Duranga. Jeho doteraz poslednou réžiou bola Pani ministrová v Dúbravách, najnovšou hereckou postavou je zlodej Tóno v komédii S tvojou dcérou nikdy! Na pôde DJGT režíroval hru Prebuď sa, Katarína. A ešte čosi – počas predvianočného obdobia má jednu (tradičnú) úlohu – zamaskovaný za Mikuláša rozdáva deťom radosť i darčeky. Čo jemu robí najväčšiu radosť? „Potlesk divákov“, odpovedá.
