Piatok, 19. október, 2018 | Meniny má Kristián

Liek, ktorý nie je na predpis

Drobná žena v bielom plášti je jednou z 29-tich zdravotných sestier, ktoré v tomto roku dostali ocenenie Biele srdce v kategórii sestra – manažér. Eve Hraškovej sa túžba byť lekárkou nesplnila, aj tak však niekoľko desaťročí oblieka biely plášť. Zdravotná

- Niektorí predpovedali, že na geriatrii nebudem spokojná. Nesplnilo sa to, našla som v tejto práci uspokojenie. Pri otvorení oddelenia sme si s pánom primárom Čaňom povedali, že tu raz bude kolektív ľudí, ktorí sa budú do práce tešiť. Myslím, že sa to podarilo.
Vymeniť chirurgiu za geriatriu, to je veľká zmena...
- Veľmi veľká. Chirurgia je živé oddelenie, všetko sa robí rýchlo. Aj pacienti sa často menia. Tu som sa však naučila trpezlivosti. Naučila som sa počúvať starých ľudí. Naši pacienti sa potrebujú porozprávať a vyrozprávať. Nie je to iba o medicíne, je to o ľuďoch.
Človek vlastné traumy, neúspechy, trápenia prenáša aj do práce. Vtedy je ťažké byť ústretový voči iným, chápať ich bolesti...
- Trpezlivosti sa dá naučiť. Na našom oddelení nepočujete zvýšený hlas, krik, hoci máme aj nepočujúcich pacientov. V práci, ktorú má človek rád, zabudne na vlastné problémy. Niekedy však na mňa doľahne depresia z ľudského utrpenia, a nehovorím len o tom fyzickom.
Máte na mysli osamelosť starých ľudí? Pocit, že už nikoho, ani blízkych, nezaujímajú?
- Liečime, opatrujeme pacienta, tešíme sa, že sme ho opäť postavili na nohy a potom sa stretneme s ľahostajnosťou príbuzných. Pýtame sa, aký to malo zmysel, keď vlastné deti nemajú radosť z toho, že sa otcovi či mamke polepšilo.
Sú to výnimky, alebo pravidlo?
- Táto doba starým ľuďom nič neuľahčuje. Ani ich deťom, hoci by sa i chceli postarať o tých najbližších. Mnohí stoja pred dilemou, či opatrovať chorých rodičov, alebo prísť o prácu. Ak vidíme ozajstný záujem, snažíme sa hľadať východisko, veľmi nám pomáha aj sociálna sestra. Z nášho oddelenia neodíde pacient, aby sme nevedeli, kto sa o neho bude starať, kto mu podá lieky či donesie nákupy. Iná vec je, v akom žalostnom stave k nám niektorí prídu – pohľad na nich je dôkazom, že sa o nich absolútne nik nestará. Do plaču mi je, keď počujem hádky na chodbe – Ty si ho zober! Ja nemôžem, zober si ho ty... Dohadujú sa o otcovi či mame ako o balvane, ktorý si má niekto zavesiť na krk. Pritom rodičia z dôchodkov často živia aj svoje deti. Najväčšiu frekvenciu návštev mám ja a moje staničné sestry v čase dôchodkov. To sa napočúvame príbehov! Ako niektorí hladujú, nič si nemôžu kúpiť a my im nechceme dať dedkov či babkin dôchodok. Niektoré sestry boli v zahraničí na stáži. Videli, že aj seniori môžu mať radosť zo života a užiť si tieto roky. Naši dôchodcovia z tých pár korún, ktoré dostanú, odložia pre deti, pre vnúčatá... Aj vtedy, keď sú deti či vnúčatá dobre finančne zabezpečené.
Pacienti sa k vám vracajú, s vekom chorôb neubúda. Osudy mnohých musíte dôverne poznať...
- Mala som medzi pacientkami dobrú priateľku. Spoznali sme sa na chirurgii, ležal tam jej manžel. Bola Židovka, ako jediná z rodiny prežila koncentrák v Osvienčime. Cestou odtiaľ sa vo Zvolene spoznala s budúcim manželom. Zostali žiť tu. Bola to dáma, veľmi dbala nielen o seba, ale vyžadovala precíznu prácu aj od okolia. Sestričky to s ňou nemali vždy jednoduché, dosť ich sekírovala, chcela mať všetko podľa vlastných predstáv. Keď ležala tu, na geriatrii, obdivovala som ju, ako veľmi o seba dbá. Takmer do poslednej chvíle si veľmi dala záležať na toalete, na úprave vlasov, nič pre ňu nebol problém. Až vo vysokom veku, umrela ako 82-ročná, už nemala toľko síl. Najťažšie rozhodnutie pre ňu bolo ísť do domova dôchodcov. Pamätám si tie nekonečné rozhovory, ako to tam bude, ako si zvykne... Nakoniec do domova odišla. Vybavila si izbu iba pre seba, byt nechala opatrovateľke, všetko sama zariadila. Deti nemala, ale vedela sa seba postarať. Aj z domova sa vracala sem, k nám. Až sa jedného dňa už od nás do domova nevrátila. Bola mojim slniečkom, príkladom, že ani v zložitých chvíľach človek nemá rezignovať.
Ísť do domova dôchodcov, to nie je ľahké rozhodnutie...
- Často je najzložitejším v živote. Videla som to na mnohých našich pacientoch. V prvej chvíli povedia – áno, pôjdem, ale musia to v sebe spracovať, uvedomiť si, že pomoc už naozaj potrebujú.
Práca na geriatrii je náročná psychicky i fyzicky. Starať sa o imobilných pacientov vyžaduje silu a kondíciu...
- Máme okolo 30 sestier a 5 ošetrovateľov. Sme dislokované pracovisko, na vyšetrenia pacientov prevážame. V tom pomáhajú ošetrovatelia. Často až tu stoja pred tvrdou realitou. Chlapec v živote nevidel vážne chorého človeka, zrazu má pred sebou pacienta po cievnej mozgovej príhode, musí ho poumývať... Mnohí to nezvládnu. Ale ak vydržia týždeň, už zostanú.
- Vaši pacienti sa líšia diagnózami, ale aj duševnou sviežosťou. Zrejme to nie je len otázka veku...
- Pacienti sa skutočne líšia nielen fyzickou, ale aj duševnou kondíciou. Nikdy však medzi nimi nerobíme rozdiel. Sami sa môžu rozhodnúť vo všetkom, aj v detailoch – napríklad v tom, či budú jesť príborom, alebo lyžicou. Bohužiaľ, niekedy im musíme pripomínať i to, že nie sú zbavení svojprávnosti a nemôžu nechať so sebou manipulovať – ani vlastnými deťmi. Stane sa, že mladí využijú, keď je babka či dedko v nemocnici. Do bytu nasťahujú syna a vnuk už starkú domov nechce. Samozrejme, toto nie je pravidlo. Vidíme aj krásne vzťahy medzi deťmi a rodičmi či starými rodičmi. Starajú sa, zaujímajú sa o nich... Ak dedko čaká na vnuka a ten nemôže prísť, niekedy aj zaklameme, že sme ho my nepustili na oddelenie. Najhoršie je zobrať im vieru, že na nich ich blízkym záleží.
Denne sa konfrontujete s bolesťou. I so smrťou. Dá sa na smrť zvyknúť?
- Videla som umierať veľa ľudí, ale nikdy som si nezvykla. Vždy mi to utkvie v pamäti. Aj to, že smrť bola v niečom iná ako tá predchádzajúca. Ani jedno umieranie nie je také ako ostatné. Keď počujem, ako ľudia na chodbe plačú za svojim blízkym, niekedy nemám síl vyjsť von a vyjadriť im sústrasť. Vtedy cítim, že som už naozaj zrelá na dovolenku a potrebujem si oddýchnuť.
- Hovoríme o vážnych veciach. Býva na oddelení i veselo?
Samozrejme. Niekedy stačí maličkosť. Napríklad sme mali na nástenke pozvánku na ples. Ujo sa pristavil, pozerá, pýta sa sestričky, čo to je? „Ujo, ak ma pozvete, pôjdeme si spolu zatancovať!“, hovorí. „Jáj, duša moja. Ja vám porozprávam, ako to kedysi bolo...,“ zaradoval sa, že môže pošpásovať a zaspomínať na mladosť. Naše sestry vedia, že často najlepším liekom na bolesť je záujem o pacienta. O pacienta ako o človeka. Ten musí vychádzať zo srdca, je to jednoducho liek, ktorý nemožno dostať na predpis.

Článok pokračuje pod video reklamou

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu?
  2. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  3. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  6. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  7. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  8. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  9. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  10. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  1. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  2. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  3. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  4. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  5. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  6. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  7. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  8. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  9. Rozprávkové tankovanie
  10. AAA Auto zorganizovalo autogramiádu
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 14 965
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 940
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 451
  4. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 306
  5. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 650
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 581
  7. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 7 608
  8. Vodič dostal jasný odkaz: Na cyklotrase sa neparkuje 6 919
  9. Odborníčka na výživu: Večera maximálne 4 hodiny pred spánkom 6 701
  10. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 5 762

Hlavné správy z MY Zvolen

Železničné priecestia v meste aj v okolí budú bez signalizácie

Železnice budú opravovať koľaj medzi Zvolenom a Sliačom.

Na vjazde do Zvolena bude kruhová križovatka

O prestavbu frekventovanej križovatky sa usilovalo mesto už v minulosti.

Dôraz mladíkov slávil vo Zvolene úspech (+ FOTO)

Škoda napínavej koncovky prvého setu, zápas by sa možno vyvíjal inak.

Zrúcaninu kláštora v Bzovíku postupne opravujú

Po pôvodnej románskej dostal kláštor gotickú podobu, neskôr sa z neho stala protiturecká pevnosť.

Na priechode pre chodcov zrazil ženu, voči verdiktu súdu sa odvolal

Vodičove odvolanie súd zamietol. Žena má doteraz následky.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Unikátne zábery: Koniec rozprávkového života Mariána Kočnera na Donovaloch

Donovaly už podnikateľ, ktorý je momentálne vo väzbe, tak skoro neuvidí.

Na bystrickej cyklokomunikácii sa baví internet

Urobiť tak veľa chýb na necelých dvesto metroch trasy sa hádam ani nedá – tvrdí Občianska cykloiniciatíva Banská Bystrica.

Európska komisia odobrila projekt výstavby D3 na Kysuciach

Dobrá správa prišla z Bruselu, peniaze sa ujdú aj diaľničnému úseku na Kysuciach.

Ďalší medveď už po Veľkej Fatre behá bez obojka

​​​​​​​Množstvo príprav potrebovali ochranári, kým sa im podarilo šípkou uspať medveďa Žiga, ktorému sa neodopol obojok snímajúci jeho pohyb. Vyšlo to až na druhý pokus.

Vybrali SME

Už ste čítali?