Hudbe sa začala venovať už ako malé dievča. Bola prvou z rodiny, ktorá navštevovala základnú umeleckú školu od detstva napriek tomu, že krásnymi hlasmi disponovali aj jej rodičia a aj jej brat.
„Ako sedemročná som začala chodiť na hodiny klavíra. Rodičia ma naň prihlásili, aby som mala nejakú záľubu. Po štyroch rokoch sa to u mňa prelomilo do takej miery, že som vedela, že už nič iné ako hudbu robiť nechcem,“ hovorí talentovaná rodáčka Júlia Novak Bartková z hontianskej obce Senohrad.
Spievala odmala. Najprv v ľudovom speve na rôznych súťažiach a tiež v chrámovom zbore, kde bola sólistkou. Neskôr sa spevu začala venovať intenzívnejšie na konzervatóriu v Banskej Bystrici, kde študovala hru na klavíri.
„Rodičia mi povedali, že keď už som na umeleckej škole, bolo by dobré naučiť sa popri hre na klavíri aspoň základnú techniku spevu. Moji rodičia mali vždy len tie najlepšie nápady,“ dodáva s úsmevom.
Takže sa naučila opernú techniku a po konzervatóriu pokračovala jej umelecká cesta na VŠMU, kde študovala muzikálový spev. Neskôr si urobila ešte kurzy v jazzovom speve u Petra Lipu a začala vyučovať hudbu v Bratislave.
„Pôvodne som sa chcela stať koncertnou umelkyňou s hrou na klavíri, ale na Slovensku má klasická hudba menšiu priazeň u publika. Ľudia nedoceňujú tento žáner natoľko, ako si to táto hudba zaslúži, a taktiež som mala problémy s tým, že mám na klavír malé ruky. Práve preto som musela drieť oveľa viac, aby som sa dostala na VŠMU,“ poznamenáva.
V jej živote nastal zlom
Ľudia z jej okolia jej začali hovoriť, že má výzor, ktorý by sa hodil skôr na niečo živšie ako na klasiku, na taký pop-music. Ona si však myslela, že už nič iné ako klasiku robiť nevie.
